Tak teraz ako prvý desing takí pestrejší. Vyrobila som ho ja ale trochu mi pamáhala sestra. Ale nevadi mne sa celkom páči. A vám??? Akí máte názor na tento svieži desing?
Květen 2008
VÁŠ SVET: Herečka Michaela Čobejová: Som úplný askéta
3. května 2008 v 12:43 | ... | -Rozhovory s Miškou

KEDYSI vraj bola hysterka a nerváčka so sklonom k neriadenému spôsobu života, dnes kupuje biopotraviny. Michaela Čobejová, herečka, producentka i scenáristka, ale takisto sestrička Kamila zo seriálu Ordinácia v ružovej záhrade, žije naozaj ukážkovo. Energiu čerpá z kabaly, katechizmu, budhizmu... Zvládla by povinnosti sestričky aj naozaj?
Čo vám robí najväčšie problémy v "seriálovej" ambulancii?
- Najzložitejšie je zladiť odber krvi s rozprávaním. Jedno alebo druhé samostatne by som zvládla, ale spolu je to problém. Ešte nemám dosť praxe.
Na svoju rolu sestričky Kamily ste sa pripravovali v reálnej gynekologickej ambulancii. Nemali ste občas pocit - toto nezvládnem, odpadnem?!
- Nie. Chodila som na špeciálne školenie, tam som sa naučila všetky zručnosti, ktoré sestrička musí ovládať. Dnes už by som vedela pichnúť aj injekciu.
Nie je vám zle ani pri pohľade na krv?
- Kedysi mi to naozaj robilo problémy, dnes už nie.
Aká ste pacientka? V tom reálnom živote. Cítili ste niekedy úplnú bezmocnosť?
- Keď je človek chorý, vždy je bezmocný. Vtedy je dôležité nájsť lekára, ktorý vám vyhovuje nielen odbornosťou, ale aj prístupom a musíte mať k nemu dôveru. A to sa mi zatiaľ podarilo, takže ten pocit bezmocnosti nebol taký intenzívny.
O vás je však známe, že o svoje zdravie sa staráte. Takže v koži pacientky zrejme nebývate často...
- Behávam v prírode. To mi najviac vyhovuje, lebo vtedy som sama a môžem si usporiadať myšlienky. Je to pre mňa aj forma meditácie.
- Najzložitejšie je zladiť odber krvi s rozprávaním. Jedno alebo druhé samostatne by som zvládla, ale spolu je to problém. Ešte nemám dosť praxe.
Na svoju rolu sestričky Kamily ste sa pripravovali v reálnej gynekologickej ambulancii. Nemali ste občas pocit - toto nezvládnem, odpadnem?!
- Nie. Chodila som na špeciálne školenie, tam som sa naučila všetky zručnosti, ktoré sestrička musí ovládať. Dnes už by som vedela pichnúť aj injekciu.
Nie je vám zle ani pri pohľade na krv?
- Kedysi mi to naozaj robilo problémy, dnes už nie.
Aká ste pacientka? V tom reálnom živote. Cítili ste niekedy úplnú bezmocnosť?
- Keď je človek chorý, vždy je bezmocný. Vtedy je dôležité nájsť lekára, ktorý vám vyhovuje nielen odbornosťou, ale aj prístupom a musíte mať k nemu dôveru. A to sa mi zatiaľ podarilo, takže ten pocit bezmocnosti nebol taký intenzívny.
O vás je však známe, že o svoje zdravie sa staráte. Takže v koži pacientky zrejme nebývate často...
- Behávam v prírode. To mi najviac vyhovuje, lebo vtedy som sama a môžem si usporiadať myšlienky. Je to pre mňa aj forma meditácie.
Michaela Čobejová: Som hamblivá a nesmelá
3. května 2008 v 12:42 | ... | -Novinky o Miške
Herečka Michaela Čobejová sa pohybuje v hereckej oblasti od svojich ôsmich rokov. Najnovšie ju uvidíte v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, kde si zahrá sestričku Kamilu Pokornú. "Je veľmi empatická, súcitná, láskavá k ľuďom. Je to pozitívna postava mali by ju mať ľudia radi. Myslím si, že postava sestričky mi sadla dobre. Je veľmi blízka môjmu naturelu. Mám niekoľko vzorov z iných seriálov, ktorými sa nechávam inšpirovať," hovorí Michaela Čobejová.
V seriáli dvorí Michaele alias Kamile automechanik Ady Hajdu alias Peter Vaško. Miška sa nevyhne intímnym scénam, ktoré jej robia problém, dokonca kolega Ady Hajdu ju označil za príliš hanblivú. "No on sa teda nehanbí! Myslím si, že muži s tým nemajú veľký problém. Problém mi robia situácie, ktoré v bežnom živote človek prežíva v intimite. Som strašne nesmelá! Musíte sa v nich ľudsky odkryť, aby to bolo prirodzené. Niekedy sa mi Ady Hajdu smeje, ale veď to je normálne sme predsa cudzí ľudia," hovorí s úsmevom Michaela.
V seriáli dvorí Michaele alias Kamile automechanik Ady Hajdu alias Peter Vaško. Miška sa nevyhne intímnym scénam, ktoré jej robia problém, dokonca kolega Ady Hajdu ju označil za príliš hanblivú. "No on sa teda nehanbí! Myslím si, že muži s tým nemajú veľký problém. Problém mi robia situácie, ktoré v bežnom živote človek prežíva v intimite. Som strašne nesmelá! Musíte sa v nich ľudsky odkryť, aby to bolo prirodzené. Niekedy sa mi Ady Hajdu smeje, ale veď to je normálne sme predsa cudzí ľudia," hovorí s úsmevom Michaela.

V civilnom živote ju skôr ľudia vnímajú ako ráznu ženu, ona to však uvádza na správnu mieru. "Je zvláštne, že ľudia ma vnímajú úplne inak. Vidia ma ako emancipovanú, energickú, ale ja som v podstate zraniteľná a plachá," vysvetľuje Michaela Čobejová.
Seriály nesleduje dúfa však, že Ordinácia v ružovej záhrade divákov nesklame. "Doteraz som seriály nesledovala, ale keď som dostala túto ponuku začala som pozerať hlavne tie české. Seriály z lekárskeho prostredia patria medzi najobľúbenejšie. Dúfam, že aj tento bude mať u divákov úspech," očakáva Michaela.
Nakrúcanie seriálu je pre hercov veľmi náročné, niekedy sú na pľaci aj 12 hodín denne. Navyše mnohí účinkujú v divadlách a v televízii. "Je to náročná práca, treba sa rýchlo učiť množstvo dialógov, musíte sa rýchlo vedieť orientovať vo vzťahoch, charakteroch," hovorí Michaela Čobejová.
Michaela Čobejová – život v pohode
3. května 2008 v 12:39 | ... | -Rozhovory s Miškou
Michaela Čobejová patrí k hereckej generácii, ktorá začínala svoju profesionálnu dráhu práve v prelomovom období. Svoju prvú divadelnú rolu dostala na základe konkurzu v revolučnom roku 1989. Bola to postava Cecille v hre Nebezpečné vzťahy v réžii s pánom Strniskom. Hra mala premiéru až v januári 1990, keď sa politická atmosféra trochu upokojila a divadlá začali znova fungovať. Vzápätí prichádzali ďalšie ponuky v hrách Calligula, Divá kačka, Na skle maľované, ďalej z Novej scény - Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Tango. To všetko bolo ešte počas štúdia na VŠMU. V 4. ročníku prišlo dieťa, štátnice a vzápätí ponuka hrať v Činohre SND. Z filmových postáv to bola Pavlínka z "...kone na betóne", inscenácie Kaviareň Lýra, Jakubov rebrík, Belisa, Koniec hry... atď. Hlas Michaely Čobejovej je dobre známy aj z dabingu. Prepožičala ho napríklad obľúbenej seriálovej postavičke - mladej čarodejnici Sabrine. V súčasnosti sa teší na prácu s Emilom Horváthom, s ktorým v blízkej budúcnosti začne skúšať poľskú hru Štvrtá sestra.
Akú úlohu zohráva vo vašom živote rodina a akú práca? Darí sa vám udržať tieto dve oblasti v rovnováhe?
Vydávala som sa pomerne skoro a vtedy som neustále čelila otázkam typu, aké je to pre herečku, keď sa vydá taká mladá. Ale teraz, keď som už o niečo staršia a kolegyne v mojom veku sú väčšinou ešte slobodné a bezdetné, vidím to ako veľkú výhodu. Mám desaťročné dieťa a všetky veci, ktoré sa týkajú rodinného života, už mám vybudované.
Je to už za mnou a teraz mám pokojný život. Najhektickejšie bolo obdobie, keď sa narodila dcéra Ivka. Po pol roku som nastúpila do práce, skúšala som v divadle a popritom sme prestavovali dom.
Vtedy to bolo také, že mi elektrické vedenie začalo horieť v stene, vodovodného potrubia sa stačilo dotknúť a hneď začala striekať voda. Vo vyše 75-ročnom dome bolo treba vymeniť úplne všetko, od kúrenia cez plyn, elektrinu... Vybúrali sme aj nejaké priečky. Z domu sme vynosili deväť veľkých kontajnerov odpadu. To všetko bolo naraz - malé dieťa, práca, prestavba. Dom postupne rekonštruujeme doteraz, ale tie hlavné veci už máme za sebou a teraz sa sústreďujeme na to príjemnejšie - zariaďovanie; niekde treba ešte dokončiť dlážky, dvere a pod.
Dom so záhradou považujú mnohí ľudia za vysnívaný ideál domova. Je to tak? Naplnili sa vaše predstavy z detstva?
Áno, je to tak, každému to odporúčam. Moja babička vždy hovorievala, že dom je dom a nula plus nula je vždy nula. Na to vždy myslím, keď idem ráno do záhrady. V centre som o pár minút. Jediná nevýhoda je, že stojí v záplavovej zóne, takže počas letných záplav sme sa triasli. Ak by sa bol Dunaj vylial, jedným z prvých postihnutých miest by bol náš dom - teraz, keď sme ho ledva dokončili...
Akú úlohu zohráva vo vašom živote rodina a akú práca? Darí sa vám udržať tieto dve oblasti v rovnováhe?
Vydávala som sa pomerne skoro a vtedy som neustále čelila otázkam typu, aké je to pre herečku, keď sa vydá taká mladá. Ale teraz, keď som už o niečo staršia a kolegyne v mojom veku sú väčšinou ešte slobodné a bezdetné, vidím to ako veľkú výhodu. Mám desaťročné dieťa a všetky veci, ktoré sa týkajú rodinného života, už mám vybudované.
Je to už za mnou a teraz mám pokojný život. Najhektickejšie bolo obdobie, keď sa narodila dcéra Ivka. Po pol roku som nastúpila do práce, skúšala som v divadle a popritom sme prestavovali dom.
Vtedy to bolo také, že mi elektrické vedenie začalo horieť v stene, vodovodného potrubia sa stačilo dotknúť a hneď začala striekať voda. Vo vyše 75-ročnom dome bolo treba vymeniť úplne všetko, od kúrenia cez plyn, elektrinu... Vybúrali sme aj nejaké priečky. Z domu sme vynosili deväť veľkých kontajnerov odpadu. To všetko bolo naraz - malé dieťa, práca, prestavba. Dom postupne rekonštruujeme doteraz, ale tie hlavné veci už máme za sebou a teraz sa sústreďujeme na to príjemnejšie - zariaďovanie; niekde treba ešte dokončiť dlážky, dvere a pod.
Dom so záhradou považujú mnohí ľudia za vysnívaný ideál domova. Je to tak? Naplnili sa vaše predstavy z detstva?
Áno, je to tak, každému to odporúčam. Moja babička vždy hovorievala, že dom je dom a nula plus nula je vždy nula. Na to vždy myslím, keď idem ráno do záhrady. V centre som o pár minút. Jediná nevýhoda je, že stojí v záplavovej zóne, takže počas letných záplav sme sa triasli. Ak by sa bol Dunaj vylial, jedným z prvých postihnutých miest by bol náš dom - teraz, keď sme ho ledva dokončili...
Michaela Čobejová: Vrešťala som od radosti, že žijem
3. května 2008 v 12:35 | ... | -Rozhovory s Miškou

Rada vtipkujete. Skúsme teda niektoré vaše výroky podrobiť malej previerke. Keď nakupujete, tak zásadne v Sisley a Benettone. Je tak?
To som povedala?
To som povedala?
No, povedali ste, že máte rovnaký svetonázor ako vaša angličtinárka - teda Sisley a Benetton.
Nakupujem tam, kde sú obchody. A obchody sú v Auparku a Poluse a tam je Sisley a Benetton. Sú to značky, ktoré sú veľmi bežné, ľudia ich normálne nosia, takže si ich kúpim. Vo výpredaji.
Nakupujem tam, kde sú obchody. A obchody sú v Auparku a Poluse a tam je Sisley a Benetton. Sú to značky, ktoré sú veľmi bežné, ľudia ich normálne nosia, takže si ich kúpim. Vo výpredaji.
Topánky za sedemtisíc korún považujete za kvalitné, nie za drahé.
Topánky za sedemtisíc si nekupujem. A keby som si ich kúpila, tak čo? Keď na to mám, alebo keď na to má niekto iný, nech si kúpi hocičo, je to úplne jedno. Radosť z topánok považujem za rovnocennú radosti z počúvania vážnej hudby alebo z práce v záhrade, z pestovania marhúľ. Človek má robiť veci, s ktorými vnútorne súhlasí, ktoré ho obohacujú a tešia. Nákup drahých topánok medzi ne určite patrí.
Topánky za sedemtisíc si nekupujem. A keby som si ich kúpila, tak čo? Keď na to mám, alebo keď na to má niekto iný, nech si kúpi hocičo, je to úplne jedno. Radosť z topánok považujem za rovnocennú radosti z počúvania vážnej hudby alebo z práce v záhrade, z pestovania marhúľ. Človek má robiť veci, s ktorými vnútorne súhlasí, ktoré ho obohacujú a tešia. Nákup drahých topánok medzi ne určite patrí.
Vie váš humor oceniť manžel alebo ho to skôr vytáča?
Musíme sa baviť o manželovi?
Musíme sa baviť o manželovi?
Znamená to, že už nijaká zmienka o vašom manželovi nesmie padnúť?
Už sa o ňom toľko popísalo. Je známy nábytkový dizajnér. Prečo sa o ňom rozprávať? Je to rozhovor so mnou.
Už sa o ňom toľko popísalo. Je známy nábytkový dizajnér. Prečo sa o ňom rozprávať? Je to rozhovor so mnou.
Jedna otázka sa mi predsa len tlačí na jazyk. V istom rozhovore ste povedali, že okrem iných vecí, ktoré ste v živote chceli zmeniť, ste raz dostali chuť vymeniť aj manžela. Bola to pravda alebo zase len váš humor?
No určite to bol humor, lebo obaja máme na rodinu konzervatívne názory.
No určite to bol humor, lebo obaja máme na rodinu konzervatívne názory.
Takže o manželovi už ani slovo?
Neviem, čo vás o ňom môže zaujímať.
Neviem, čo vás o ňom môže zaujímať.
Napríklad, či naozaj trpí migrénou.
Vy ste asi čítali môj rozhovor v istom ženskom magazíne.
Vy ste asi čítali môj rozhovor v istom ženskom magazíne.
Nebudem tajiť. A dobre som sa pobavila.
Od jednej čitateľky som dostala dojímavý list, že sa jej rozhovor veľmi páčil a že si ho niekoľkokrát čítala, tiež ju veľmi pobavil. Som odchovaná na Denníku Brigite Johnsovej a Pravej blondínke. Mám rada takýto humor.
Od jednej čitateľky som dostala dojímavý list, že sa jej rozhovor veľmi páčil a že si ho niekoľkokrát čítala, tiež ju veľmi pobavil. Som odchovaná na Denníku Brigite Johnsovej a Pravej blondínke. Mám rada takýto humor.
Rozvod? Hlúposť
3. května 2008 v 12:32 | ... | -Novinky o Miške
Nerozviedla som sa, ako som sa to o sebe nedávno dočítala v tlači," smeje sa herečka Michaela Čobejová. V súkromí i práci vraj prežíva priaznivé obdobie.
"Naša 13-ročná dcéra je už samostatná, takže jej nechýbam pri mojom častom leteckom pendlovaní medzi Bratislavou a Prahou, kde nakrúcam reklamy. Nedávno som dokončila seriál Rodinné tajomstvá, onedlho začnem zaskakovať za Dianu Mórovú v hre Krajčírky, takže sa poctivo učím texty."

Michaela Čobejová: V divadle kamarátstvo neexistuje
3. května 2008 v 12:31 | ... | -Rozhovory s Miškou
Sú tam samé intrigy! Ostrieľaná herečka Michaela Čobejová si napriek dlhým rokom pôsobenia v divadle žiadnu blízku kamarátku nenašla. Prečo? Aj o tom hovorí v rozhovore pre týždenník STAR.
Stojí za vaším už roky atraktívnym výzorom príroda, alebo je to skôr otázka akejsi sebadisciplíny?
Za tým je veľmi veľa prachov a námahy. Ja sa za peknú nepovažujem. Keď som prechádzala zložitým obdobím puberty, mala som mínus štyri a pol dioptrie, všelijaké kozmetické nedostatky na tvári a trochu som bola pri sebe. No keďže som ctižiadostivý človek, tak som začala napríklad tým, že som si kúpila kontaktné šošovky, také úplne tvrdé a prvé, čo vyrábali, len preto, aby som nemusela nosiť okuliare. Rvala som si ich do očí, a aj napriek bolesti, slzeniu a nepohodliu som to vydržala. Takže komplex ku komplexu a neustále zlepšovanie sa odrazilo. Osobne si myslím, že každá žena môže byť krásna, je to len o vytrvalosti a vôli nevzdávať sa.
Za tým je veľmi veľa prachov a námahy. Ja sa za peknú nepovažujem. Keď som prechádzala zložitým obdobím puberty, mala som mínus štyri a pol dioptrie, všelijaké kozmetické nedostatky na tvári a trochu som bola pri sebe. No keďže som ctižiadostivý človek, tak som začala napríklad tým, že som si kúpila kontaktné šošovky, také úplne tvrdé a prvé, čo vyrábali, len preto, aby som nemusela nosiť okuliare. Rvala som si ich do očí, a aj napriek bolesti, slzeniu a nepohodliu som to vydržala. Takže komplex ku komplexu a neustále zlepšovanie sa odrazilo. Osobne si myslím, že každá žena môže byť krásna, je to len o vytrvalosti a vôli nevzdávať sa.
Keď tvrdíte, že máte krásu do veľkej miery vydretú, čo všetko absolvujete pre jej udržanie?
Pravidelne chodievam behávať. Aj dnes ma pri behaní zastavili takí dvaja opití chlapci a kričali na mňa: Dobrá si, na čo to robíš? Však si dobrá! Keď som na nich celá upotená a lapajúca po dychu závistlivo zazerala, ako tam celí šťastní pofajčievajú a popíjajú nejaké čučo, myslela som na to, aký význam má v živote takto sa trápiť. Čo už... Šport je jeden z výrazných omladzovačov. A čo sa týka stravy, keďže dcéra ma alergiu na chemicky upravované potraviny, kravské mlieko, šunky a citrusy, som nútená tráviť každú voľnú chvíľu na salaši nakupovaním ovčích syrov. Jesť pravidelne ma naučili v jednom veľmi drahom "schudzovacom" centre, kde som sa trikrát týždenne dobrovoľne spovedala zo stravy. "Tak, pani Čobejová, čo sme papali?" Keď som sa priznala, že som po predstavení zjedla dva rožky (zjedla som päť...), tak nasledovalo prísne pokarhanie s následným pocitom viny. Získala som tam takú psychickú úchylku, ktorá sa prejavuje tak, že keď sa vidím v Ordinácii v ružovej záhrade, je mi úplne jedno, ako hrám, sústredím sa na to, či tam nie som tlstá, stará a vráskavá. A som! (Smiech.)
Pravidelne chodievam behávať. Aj dnes ma pri behaní zastavili takí dvaja opití chlapci a kričali na mňa: Dobrá si, na čo to robíš? Však si dobrá! Keď som na nich celá upotená a lapajúca po dychu závistlivo zazerala, ako tam celí šťastní pofajčievajú a popíjajú nejaké čučo, myslela som na to, aký význam má v živote takto sa trápiť. Čo už... Šport je jeden z výrazných omladzovačov. A čo sa týka stravy, keďže dcéra ma alergiu na chemicky upravované potraviny, kravské mlieko, šunky a citrusy, som nútená tráviť každú voľnú chvíľu na salaši nakupovaním ovčích syrov. Jesť pravidelne ma naučili v jednom veľmi drahom "schudzovacom" centre, kde som sa trikrát týždenne dobrovoľne spovedala zo stravy. "Tak, pani Čobejová, čo sme papali?" Keď som sa priznala, že som po predstavení zjedla dva rožky (zjedla som päť...), tak nasledovalo prísne pokarhanie s následným pocitom viny. Získala som tam takú psychickú úchylku, ktorá sa prejavuje tak, že keď sa vidím v Ordinácii v ružovej záhrade, je mi úplne jedno, ako hrám, sústredím sa na to, či tam nie som tlstá, stará a vráskavá. A som! (Smiech.)
Je pravda, že ste niekedy využili aj služby korektívnej plastickej chirurgie?
Podstúpila som akurát operáciu očí, ktorá dopadla výborne a dnes už žiadne šošovky nosiť nemusím. Čo sa týka estetickej chirurgie, mala som jazvu po slepom čreve a nevyzeralo to pekne... Tak som si ju dala odstrániť. A na základe tohto vzniklo množstvo dezinformácií o tom, že som sa dala plasticky pozlepšovať. Ale čo mám skutočne zlepšené, to je tajomstvo.
Podstúpila som akurát operáciu očí, ktorá dopadla výborne a dnes už žiadne šošovky nosiť nemusím. Čo sa týka estetickej chirurgie, mala som jazvu po slepom čreve a nevyzeralo to pekne... Tak som si ju dala odstrániť. A na základe tohto vzniklo množstvo dezinformácií o tom, že som sa dala plasticky pozlepšovať. Ale čo mám skutočne zlepšené, to je tajomstvo.

Michaela Čobejová: Maká v prírode
3. května 2008 v 12:30 | ... | -Novinky o Miške

Odhodlanie a sebadisciplínu jej nikto neuprie!
Herečka Michaela Čobejová, známa z televízneho seriálu Ordinácia v ružovej záhrade, si už dávnejšie mimoriadne obľúbila ranné behanie okolo známeho bratislavského jazera, ktoré absolvuje doslova za každého počasia.
V markizáckej ordinácii musí byť predsa fit!
Modna polícia
3. května 2008 v 12:29 | ... | -Ostatné
Pri pohľade na túto oddýchnutú blondínku nemáte dvakrát pocit, že ide o zdravotnú sestričku... Asi preto, že len seriálovú. Michaela vkusne zladila trendy sandále s úzkymi tmavými džínsami, topom a bolerkom. Len tašku mala nechať doma na dne skrine a do ulíc vyraziť s kabelkou do ruky alebo s krátkym uškom na jedno plece.
Čobejovú vyšetrovala ŠtB!
3. května 2008 v 12:28 | ... | -Novinky o Miške

Herečka Michaela Čobejová, ktorá momentálne žiari v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade ako sestrička Kamila, sa priznala, že ju pred vyše dvadsiatimi rokmi ŠtB lanárila do svojich služieb. Mala vtedy len 16 rokov!
V tom čase bola na škole veľka rebelka a chodievala k jednému kňazovi, kvôli ktorému si ju zavolali aj na výsluch! Ale to nie je jediná skúsenosť sympatickej herečky. Raz, keď bola na výmennom pobyte v Taliansku, ju eštebáci žiadali, aby sa obhliadala a zisťovala, čo tam ľudia robia. Vraj bola vtedy taká mladá, že ani netušila, čo od nej vlastne chcú. Keby sa jej to stalo skôr, účinok by bol podľa Michealy oveľa tvrdší.
Info
3. května 2008 v 12:26 | ... | -O nej
Dátum narodenia: 16.06.1970
Miesto narodenia: Trnava
Znamenie: Blíženci
slovenská herečka, takmer päť rokov účinkovala v Detskej rozhlasovej dramatickej družine, študovala na VŠMU
Zivotopis
3. května 2008 v 12:18 | ... | -O nej
Michaela Čobejová (* 16. jún 1970, Trnava) je slovenská herečka.
Po presťahovaní do Bratislavy takmer päť rokov účinkovala v Detskej rozhlasovej dramatickej družine. V roku 1988 začala študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení. Počas štúdia hosťovala v Divadle Nová scéna v inscenácii Kto sa bojí Virginie Woolfovej?. Po skončení štúdia, v roku 1992, prijala angažmán v Činohre Slovenského národného divadla.
Medzi najdôležitejšie inscenácie, v ktorých hrala, patria: muzikál Ernesta Brylla a Katarzyny Gärtnerovej Na skle maľované, kde stvárnila úlohu Anjela, hry poľských dramatikov Janusza Głowackého Štvrtá sestra (Kaťa) a Slawomira Mroźeka Tango (Ala), Goldoniho komédia Čertice (Orsetta) a hra Franza Wedekinda Lulu (Lulu). V bratislavskom Mestskom divadle naštudovala hru Posadnutí láskou v réžii Ingrid Timkovej.
Okrem divadla, televíznych inscenácií, filmov a dabingu sa venuje aj vydavateľskej a producentskej činnosti. S Manželom Ivanom má dcéru Ivanu.
Filmografia [upraviť]1995: ... kone na betóne (Pavlínka)
Ako to myslí: Prečo som si radšej nezobrala...
3. května 2008 v 12:12 | ... | -Novinky o Miške
"Pozri na suseda, umýva okná... A keby si vedel ako dobre zarába. Že som si ja radšej nezobrala jeho!" Môj najdrahší mlčal, no potom sa zrazu blížil ku mne s hrčou novín. "Hádam mi nejde zapachať ústa?" zľakla som sa. Zbytočne. "Plne súhlasím," položil prst na akúsi správu. Podľa nej sa v Indii učia, že somáre sú lepšími spoločníkmi ako ženy. Menej sa sťažujú a sú oddanejšie! Waw, tak toto si o mne naozaj myslí?
Michaela Čobejová
HEREČKA
Ako hovorila moja babička: "Lúza bude vždy len lúza. Barunka moja, keď muža, tak fabrikanta alebo bankára!" V osemdesiatom druhom roku, teda "tesne" potom, ako som sa narodila, "bankár" znamenalo ten ujo, čo sedí v pokrčenom obleku s lesklými pukmi v banke za okienkom, alebo ten plešatý súdruh, ktorého vozí šofér opitého na 613-tke do takého istého bytu v Petržalke ako máme my.

Ako hovorila moja babička: "Lúza bude vždy len lúza. Barunka moja, keď muža, tak fabrikanta alebo bankára!" V osemdesiatom druhom roku, teda "tesne" potom, ako som sa narodila, "bankár" znamenalo ten ujo, čo sedí v pokrčenom obleku s lesklými pukmi v banke za okienkom, alebo ten plešatý súdruh, ktorého vozí šofér opitého na 613-tke do takého istého bytu v Petržalke ako máme my.

Let's Dance 2: Komu to spolu bude klapať a komu nie!
3. května 2008 v 12:09 | ... | -Novinky Lets dance 2
Tanečná horúčka je späť! Už o necelé dva týždne odštartuje Markíza druhú sériu tanečnej šou Let´s Dance 2. Desať nových párov, zostavených z celebrít a profesionálnych tanečníkov, sa bude snažiť každú nedeľu zaujať svojím tancom televíznych divákov.
Nový Čas zostavil percentuálnu prognózu, ktoré páry sa k sebe hodia najviac a aké sú ich šance na víťazstvo.
Nový Čas tipuje: Žitný s Husárovou sa nabalia najviac!
3. května 2008 v 12:05 | ... | -Novinky Lets dance 2
BRATISLAVA - Tanečná horúčka už vypukla! Nový Čas pred takmer dvoma týždňami tipoval poradie, komu to bude spolu klapať najviac, a má tak aj najväčšiu šancu vyhrať. Až 90 % šancu na víťazstvo získal od Nového Času najmedializovanejší párik Žitný (30) a Husárová (21). Každý z nich by si tak zároveň zarobil až 400-tisíc korún (12 344 €)!
Rastislav Žitný a Veronika Husárová
po 400-tisíc Sk (12 344 €)
Bývalá misska, ktorá tento rok dokraľovala, sa bezpochyby ďalším peniažkom poteší. A nebolo by ich málo... Moderátor Rasťo Žitný si odznova buduje svoj život. Peniaze môže využiť na nový dom, ktorý stavia.
po 400-tisíc Sk (12 344 €)
Bývalá misska, ktorá tento rok dokraľovala, sa bezpochyby ďalším peniažkom poteší. A nebolo by ich málo... Moderátor Rasťo Žitný si odznova buduje svoj život. Peniaze môže využiť na nový dom, ktorý stavia.
Tip NČ: 90%
| Michaela Čobejová (37) 400-tisíc Sk (12 344 €) Pre herečku by to bola popri Ordinácii v ružovej záhrade a divadelných predstaveniach celkom slušne zaplatená "hlavná úloha". Tip NČ: 70% |
Čobejovské Vianoce
3. května 2008 v 11:57 | ... | -Novinky o Miške
Opakuje sa to každý rok. Je 22. 12. večer. Zdá sa mi to neuveriteľné, že už dnes vyrážame na sviatky. Bratislava je špinavá, preplnená autami a vianočná výzdoba, ktorá sa tu hompáľa dva mesiace, sa nám už totálne zhnusila.
Balenie a odchod z domu sú tradične nervózne a všetci na seba hulákame, ako keby sme rýchlo chceli využiť túto poslednú šancu, lebo od zajtra sú sviatky a už sa to nepatrí. Z Bratislavy nás vyprevádza opäť akási divná zmiešanina dažďa so snehom, za Prístavným mostom sú prvé havárie a ja v duchu kontrolujem dom a rozmýšľam, čo som tam za sebou zanechala nedorobené a nesplnené. Dcéra už dávno nemá rozžiarené očká v očakávaní vianočných darčekov, už na Miletičke si strčila do uší slúchadlá z iPod-u a prestali sme pre ňu existovať. Čakanie v kolónach sa mi manžel snaží skrátiť opisom technických vymožeností nášho auta, ktoré, ako vždy, kúpil troška nad pomery, tak si to týmto žehlí.
Je 24. 12. ráno. Opäť sme v aute a z Tatier mierime už tradične k svokrovcom, kde už pätnásť rokov spoločne trávime vianočné sviatky. Tá ešte včera sivá cesta je zrazu krásne biela a všade naokolo tíško sneží. V úžase sa pozerám na našu rodinu, je to evidentné. V aute je s nami spoľahlivo zavretý a, dúfam, aj pripútaný duch Vianoc. Manžel vyhrabal minuloročné cédečko s koledami a iPod je mimo hry. Pomaly schádzame na Podbanské a nevieme sa zhodnúť, či pred nami šlo jedno auto alebo tri a či tie stopy vedľa cesty zanechal jeleň alebo zajac. Dediny, ktoré sme si včera ani nevšimli, zrazu majú neodolateľné sviatočné čaro. Z komínov stúpa dym
a za oknami svietia vianočné stromčeky. Dúfala som, že ich dcéra začne počítať, akoto vždy robila, ale radšej to začnem robiť sama. Viem, že nevydrží a najneskôr pri Bielom potoku sa pridá. Pod Donovalmi stojí prvý skrížený kamión, a aj keď sme ešte včera nadávali na poľských vodičov, ktorí opäť vyrazili na letných gumách, máme zrazu chuť zastať pri tom aute, zaspievať vodičovi koledy a podeliť sa s ním o darčeky.
Sila Vianoc je neuveriteľná. Veci, ktoré nám zovšedneli a na ktorých už dokážeme vidieť len to negatívne, sa zrazu zmenia na sviatok. Každý si v sebe nesieme nejaké spomienky na Vianoce, ktoré nám zostanú už navždy. Ja si v sebe navždy nesiem týchto 100 km.
Je 24. 12. ráno. Opäť sme v aute a z Tatier mierime už tradične k svokrovcom, kde už pätnásť rokov spoločne trávime vianočné sviatky. Tá ešte včera sivá cesta je zrazu krásne biela a všade naokolo tíško sneží. V úžase sa pozerám na našu rodinu, je to evidentné. V aute je s nami spoľahlivo zavretý a, dúfam, aj pripútaný duch Vianoc. Manžel vyhrabal minuloročné cédečko s koledami a iPod je mimo hry. Pomaly schádzame na Podbanské a nevieme sa zhodnúť, či pred nami šlo jedno auto alebo tri a či tie stopy vedľa cesty zanechal jeleň alebo zajac. Dediny, ktoré sme si včera ani nevšimli, zrazu majú neodolateľné sviatočné čaro. Z komínov stúpa dym
a za oknami svietia vianočné stromčeky. Dúfala som, že ich dcéra začne počítať, akoto vždy robila, ale radšej to začnem robiť sama. Viem, že nevydrží a najneskôr pri Bielom potoku sa pridá. Pod Donovalmi stojí prvý skrížený kamión, a aj keď sme ešte včera nadávali na poľských vodičov, ktorí opäť vyrazili na letných gumách, máme zrazu chuť zastať pri tom aute, zaspievať vodičovi koledy a podeliť sa s ním o darčeky.
Sila Vianoc je neuveriteľná. Veci, ktoré nám zovšedneli a na ktorých už dokážeme vidieť len to negatívne, sa zrazu zmenia na sviatok. Každý si v sebe nesieme nejaké spomienky na Vianoce, ktoré nám zostanú už navždy. Ja si v sebe navždy nesiem týchto 100 km.

Čobejová: SMS na prsiach!
3. května 2008 v 11:37 | ... | -Novinky o Miške
BRATISLAVA - Druhá séria tanečnej šou Let's Dance 2, ktorú TV Markíza spustila túto nedeľu, sa rozbehla výborne. Úvodnú časť si vychutnalo takmer milión slovenských divákov.
Neprehliadnuteľnú formu prezentácie SMS si vymyslela herečka Michaela Čobejová. Počas tanca aj po ňom si stiahla šaty a nad ľavým prsníkom ukázala perom napísané súťažné číslo. To je originálny nápad veru!

Miláčik, myslíš, že som pribrala?
3. května 2008 v 11:35 | ... | -Novinky o Miške
Vedela som, že zajedať kapra lineckými koláčikmi a banán zemiakovým šalátom by som nemala. Ale boli sviatky a moja tepláková garderóba nič neprezradila, zrkadlá som obchádzala a váhu som pokazila už minulé Vianoce. Skrátka, nemal ma kto zastaviť. Až prvý pracovný deň a džínsy niečo naznačili. Žeby sa zbehli? Alebo..., matička skákavá, miláčik, myslíš, že som pribrala?
Michaela Čobejová - herečka
Túto otázku pre istotu dávam jedinej osobe, ktorej na mne záleží a ktorá ma bude vždy skutočne milovať. Sebe. Lebo položiť ju manželovi, odpoveď je vždy rovnaká: "Nepribrala si, vždy si bola taká "macatá". Nevieš, kde mám lieky na prekrvenie ciev? A pozri mi hrdlo, hlavne pravú mandľu, či má dobrú farbu, nejako sa mi nezdá!" A to je jedno, či ide o moju hmotnosť, dcérine známky alebo pokazený kotol. No aby som mu nekrivdila..., niekedy, keď sa zúfalo snažím obliecť si niečo pekné, ženské, šik, v inej ako čiernej farbe, a nie sú to džínsy, manžel spozornie a zahlási: "Preboha, to prečo si dávaš záclonu?" alebo "Kroj už vyšiel z módy, a prečo ten veľký výstrih? Čierny rolák ti tak pristane! K tomu džínsy a si taká decentná..." Ešte burku a môžem sa ísť prihlásiť na dobrovoľnícke práce v Iráne. Ale za cudzou ženou v záclone s výstrihom po pás si ide krk vykrútiť.
Protiklady sa priťahujú...
3. května 2008 v 11:35 | ... | -Novinky o Miške
O ženách sa hovorí väcšinou ako o krásnych, nežných,šikovných a citlivých. O protikladoch zase, že sa pritahujú.Z toho logicky vyplýva, že ak nechceme skoncit v manželstvách so škaredými, necitlivými a lavorukými drsniakmi, musíme dúfat, že to až tak velmi neplatí.
Michaela Čobejová, herečka
Na začiatku to tak vyzerá. "Bože, vy ste aj horolezcom?!" obdivne zašepká investigatívna novinárka veľkosti L a hneď si predstaví Supermana nebojácne sa hompáľajúceho v tiesňave K2. Superman, ktorý v posilňovni nasiaknutej pachom starých tričiek a spotených ponožiek trávi väčšinu života pozeraním na seba alebo štveraním na nejakú zbytočnú skalu, z podvedomej mužskej potreby pritúliť sa na rozbujnené matkine prsníky novinárku pozve na rande.
Ona s ohlušujúcim búšením srdca a tikaním biologických hodín programovo prehliada jeho názory typu: "Cigánov treba vysťahovať na pustý ostrov..." a "Amerika? To je teraz horší okupant ako Rusko za socializmu!" a predstavuje si, čo povie ostatných 35 slobodných kolegýň, keď s ním ladne vpláva na 10. reprezentačný ples novinárov, nadránom si mu sadne na vypracované stehná, pričom sa nechá ovinúť jeho silnými ramenami a okamžite zabudne, že pôvodne bola bojovníčkou proti rodovým stereotypom a úplne iracionálne a proti vlastnej vôli sa poddá teplému pocitu bezpečia manželky lovca mamutov.
Ona s ohlušujúcim búšením srdca a tikaním biologických hodín programovo prehliada jeho názory typu: "Cigánov treba vysťahovať na pustý ostrov..." a "Amerika? To je teraz horší okupant ako Rusko za socializmu!" a predstavuje si, čo povie ostatných 35 slobodných kolegýň, keď s ním ladne vpláva na 10. reprezentačný ples novinárov, nadránom si mu sadne na vypracované stehná, pričom sa nechá ovinúť jeho silnými ramenami a okamžite zabudne, že pôvodne bola bojovníčkou proti rodovým stereotypom a úplne iracionálne a proti vlastnej vôli sa poddá teplému pocitu bezpečia manželky lovca mamutov.
Michaela Čobejová: Keď sa ma boh opýta...
3. května 2008 v 11:31 | ... | -Rozhovory s Miškou
Narodila sa v znamení Blížencov, čo znamená, že má viacero podôb, pričom každá je pravdivá. V tomto rozhovore sú zachytené dve - tá vtipná, pohotová a vysmiata, pre ktorú nič v živote nie je dostatočne vážne, a vážna, hĺbavá, sústredená až prísna, ktorá odmieta prebehnúť životom len tak, pre zábavu.
ČASŤ PRVÁ: ZÁBAVNÁ
Takmer vždy, keď sa stretneme, spomínate babičku. Prečo?
Babička ma veľmi ľúbila a hovorila mi Barunka. Spomienka na babičku ma vždy dojíma, takže neviem, či sa to hodí do časti "zábavná". Pamätám si ju, ako skoro ráno sedávala na vysoko ustlatej posteli a háčkovala. Len drobnosti. Záclony, kompletné stolové prestierania a tak podobne... Ja sama som chodievala obháčkovaná ako nemecký vianočný stromček z devätnásteho storočia. Keď som na ňu z postieľky pozerala, predstavovala som si, že má háčkované aj nohy. Babička trpela na kŕčové žily a tie ma strašne fascinovali. Bola som presvedčená, že si ich v niektoré skoré ráno sama vyrobila, aby boli zaujímavejšie.
Akú rolu hral vo vašom detstve dedko?
Opapa, mimochodom veľký fešák s fúzmi a krásnymi zubami, so záľubou v kartách a červenom víne, riaditeľ lesov, prísny a múdry muž, s režimom, podľa ktorého sme si mohli nastaviť hodinky, mi zomrel, keď som mala trinásť a v kukurici som prežívala svoju prvú platonickú lásku. Ale s babičkou som bola ešte aj roky po tom. Našu rodinu som vnímala ako ženskú a ženské vplyvy si pamätám najviac. Ako to inteligentne postrehol môj manžel, muži v našej rodine buď dobrovoľne umreli, alebo sa zajakávajú a pocikávajú.
Týka sa to aj vášho manžela?
Ivan je víťaz rodinnej súťaže "železný muž roka". Prvá skúška bola minimálne dvadsať minút nezdrhnúť do vane od spoločnosti mojej babičky, mamy, maminej sestry, mňa a mojej sestry. Druhá bola na prianie mojej rodiny dať sa zosobášiť v kostole. To by nebolo také tragické, keby tomu nepredchádzali babičkine rady neveste v piatom mesiaci: "Ivanko, Mišika, zapamätajte si, keď muž klope hore, chce ísť dole..." a katolícke školenie vlažne veriacich v Blumentáli, ktoré vyvrcholilo svadbou nevesty v čiernom kostýme a ženícha v kockovanom saku a bielych ponožkách (tomu sme nechceli veriť až dovtedy, kým nám ich sestra zákerne neukázala na fotke. Fakt boli biele...) Farár sa dlho nevedel zorientovať a mama bola taká šokovaná, že celú svadbu prekvapivo mlčala. Ivan mal pokazenú náladu a silnú migrénu, ktorá mu dodnes celkom nepoľavila...





