
Narodila sa v znamení Blížencov, čo znamená, že má viacero podôb, pričom každá je pravdivá. V tomto rozhovore sú zachytené dve - tá vtipná, pohotová a vysmiata, pre ktorú nič v živote nie je dostatočne vážne, a vážna, hĺbavá, sústredená až prísna, ktorá odmieta prebehnúť životom len tak, pre zábavu.
ČASŤ PRVÁ: ZÁBAVNÁ
Takmer vždy, keď sa stretneme, spomínate babičku. Prečo?
Babička ma veľmi ľúbila a hovorila mi Barunka. Spomienka na babičku ma vždy dojíma, takže neviem, či sa to hodí do časti "zábavná". Pamätám si ju, ako skoro ráno sedávala na vysoko ustlatej posteli a háčkovala. Len drobnosti. Záclony, kompletné stolové prestierania a tak podobne... Ja sama som chodievala obháčkovaná ako nemecký vianočný stromček z devätnásteho storočia. Keď som na ňu z postieľky pozerala, predstavovala som si, že má háčkované aj nohy. Babička trpela na kŕčové žily a tie ma strašne fascinovali. Bola som presvedčená, že si ich v niektoré skoré ráno sama vyrobila, aby boli zaujímavejšie.
Akú rolu hral vo vašom detstve dedko?
Opapa, mimochodom veľký fešák s fúzmi a krásnymi zubami, so záľubou v kartách a červenom víne, riaditeľ lesov, prísny a múdry muž, s režimom, podľa ktorého sme si mohli nastaviť hodinky, mi zomrel, keď som mala trinásť a v kukurici som prežívala svoju prvú platonickú lásku. Ale s babičkou som bola ešte aj roky po tom. Našu rodinu som vnímala ako ženskú a ženské vplyvy si pamätám najviac. Ako to inteligentne postrehol môj manžel, muži v našej rodine buď dobrovoľne umreli, alebo sa zajakávajú a pocikávajú.
Týka sa to aj vášho manžela?
Ivan je víťaz rodinnej súťaže "železný muž roka". Prvá skúška bola minimálne dvadsať minút nezdrhnúť do vane od spoločnosti mojej babičky, mamy, maminej sestry, mňa a mojej sestry. Druhá bola na prianie mojej rodiny dať sa zosobášiť v kostole. To by nebolo také tragické, keby tomu nepredchádzali babičkine rady neveste v piatom mesiaci: "Ivanko, Mišika, zapamätajte si, keď muž klope hore, chce ísť dole..." a katolícke školenie vlažne veriacich v Blumentáli, ktoré vyvrcholilo svadbou nevesty v čiernom kostýme a ženícha v kockovanom saku a bielych ponožkách (tomu sme nechceli veriť až dovtedy, kým nám ich sestra zákerne neukázala na fotke. Fakt boli biele...) Farár sa dlho nevedel zorientovať a mama bola taká šokovaná, že celú svadbu prekvapivo mlčala. Ivan mal pokazenú náladu a silnú migrénu, ktorá mu dodnes celkom nepoľavila...

Akú ženu si bral váš muž Ivan?
Bola som plnokrvná žena, cholerička, hysterka a nerváčka so sklonom k neriadenému spôsobu života, ale po načerpaní pozitívnej energie z kabaly, katechizmu, budhizmu a najnovšie aj z amerického bestselleru "Sedem návodov vúdčích osobností" som prívetivá, usmievavá, mierna až trochu natvrdlá, výborná kuchárka, vzorná matka a pestovateľka bazalky. Čítam, meditujem, modlím sa a hľadám odpoveď, kde som, preboha, urobila chybu, že všetci okrem "železného muža" odo mňa ušli. Ide vraj hlavne o to, že keď sa zmením ja, keď sa naozaj naučím milovať samu seba, aj ľudia v mojom okolí si to všimnú a rýchlo si ma obľúbia. Tak si každé ráno hovorím: Ľudia sú dobrí, v každom človeku horí nesmrteľný plamienok lásky a potom si naša dcéra Ivka neodloží tanier po raňajkách a ja začnem vrieskať tak, že ma počuť až na zastávku. Lebo ja mám zvučný, profesionálne vyškolený hlas.
Áno, aj všetky moje kamarátky sa usilujú dostať svoj život do harmonického celku, v ktorom by dostali priestor skutočné hodnoty a správne životné rozhodnutia. Čím to podľa vás je?
Ja a vaše kamarátky, to máte šťastie, že ešte máte kamarátky, sa snažíme robiť všetko perfektne. Keď náhodou varíme, tak nejaké drahé zložité jedlo exotickej chuti z Elle. Keď ja a vaše kamarátky upratujeme dom, tak bielime škáry medzi kachličkami a leštíme radiátor odspodu. Ako hovorí jedna múdra kniha, život je spôsob, ako zvládať stres. Toto keď sa naučím, môže mi manikérka v pohode ostrihať nechty dorovna a kozmetička upraviť obočie "à la Frida" , ja s pokojom Angličana počkám, kým nechty dorastú a obočie sa odpojí, vybledne alebo opadá.
Veríte svojej intuícii tak, že na jej základe robíte zásadné rozhodnutia? Po mnohých rokoch v Slovenskom národnom divadle ste dali výpoveď...
Áno, ale ani s uvedeným výcvikom "ľudia sú dobrí..." a "plamienok lásky..." to nebolo ľahké. Po štrnástich rokoch som zistila, že moje manželstvo so SND je v kríze. Raz mi hlasy patriace intuícii hovorili: "Chce to zmenu... schudni... alebo si urob niečo s vlasmi... alebo (ale to iba raz, keď ma fakt, fakt vytočil) vymeň manžela! Hneď!..." Tak som počúvla, dala som výpoveď v SND a dala som si urobiť trvalú. V kaderníctve mi ju bez odhovárania urobili. Brčky mi nepristanú, mám s nimi veľkú hlavu, takže hlas v tomto prípade evidentne kecal.
Hovorí vám vaša intuícia, čo ďalej?
Momentálne som herečka, producentka, režisérka a scenáristka. Keď chce v našej brandži človek na Slovensku slušne žiť, musí mať aspoň tri zamestnania. Ale s rizikom, že nič neurobí poriadne.
Máte vzťah k veciam?
Nemám. Babička povedala, že dom je dom, tak dom mám. Bohužiaľ, spoločný s manželom a dcérou. Ale inak - ak nejakú vec nemám, nechýba mi. Okrem tahitských perál. Na druhej strane, ak ju už mám, rada sa o ňu starám. Som taká perfekcionistická opatrovateľka vecí. Keď okná, tak čisté, a keď záhrada, tak s pokoseným trávnikom, aj keď mám sennú nádchu.
Na ten trávnik máte hádam manžela, nie?
Nie. Manžel je chorľavý, intelektuálne zameraný muž s poruchou spánku. Takže v krátkych chvíľach voľna, ktoré mu ostávajú medzi hľadaním lieku na migrénu a pastiliek proti nachladnutiu stihne s absolútnym vypätím síl prečítať Respekt, Týždeň, Trend a ďalšiu totálne zbytočnú tlač. A navyše, dosť neznáša, ak ho s tou kosačkou budím v čase, keď spí.
A akú rolu zohráva v tomto vašom rodinnom kolobehu vaša 14-ročná dcéra?
Negatívnu. Robí neporiadok. A manipuluje mnou. Vie, že keď je miera neporiadku v jej izbe veľká, rezignujem a upracem aj jej izbu.
Veci vám nechýbajú, nezhromažďujete ich, čo teda zhromažďujete?
Zážitky. A keďže sama nevlastním nijaké hodnotné myšlienky, tak myšlienky iných. Vždy keď mám čas, čítam. Počujte, nezničím si tým imidž? Vlastne čítam veľa preto, lebo som lenivá. Ja si ľahnem do postele a potom zistím, že svoje obľúbené ženské časopisy ako Rebeccu, Cosmopolitan a Elle som zabudla v obývačke. Takže siaham po knihách Ivana, ktorý má okolo postele nepretržite nahádzanú kopu kníh. Momentálne čítam Boba Dylana.
Váš život je o vás alebo aj o druhých ľuďoch?
O mne, samozrejme. Keďže verím, že ľudia sú dobrí a v každom človeku drieme ohníček lásky, niekoľkokrát som sa popálila. Na druhej strane, som vodcovský typ, takže keď ľudia nechcú spolupracovať dobrovoľne, tak ich znásilním. A zase sme pri "železnom mužovi", ktorý jediný odolal a neurobí nič, o čo ho požiadam. Našťastie, s vekom som trochu rezignovala, a tak ľudí znásilňujem menej. Sústreďujem sa na idey. A na vesmír. Ak ma naozaj niečo baví, tak vesmír je hneď po výpredajoch.
Čo by ste ešte chceli na sebe vylepšiť?
To sme už skočili k botulotoxínu, implantátom a plastickým operáciám?
Nie, stále ostávame v duchovnej sfére.
Škoda. Učím sa zodpovednosti. Potrebujem mať pocit, že môj život je v mojich rukách.
Váš manžel Ivan chápe, akú namáhavú cestu ste si zvolili, a podporuje vás v rozhodnutí stať sa kvalitnou ľudskou bytosťou?
Pravdupovediac, môj manžel dizajnér by sa so mnou o takých "blbostiach", ako je život, hodnoty a postoje, nikdy nerozprával. Takže ja len využívam príležitosť, že sa teraz môžem vyrozprávať v ženskom časopise.
Beriete to tak, že život vám dáva výzvy?
Každý deň mám nejakú výzvu, myslím ideovú výzvu, ako sa zachovám. A verím, že po smrti sa ma Pán Boh opýta: Tak, Čobejová, prečo si v časopise klamala, že nemáš vrásky, lebo piješ veľa vody? Pritom my tu s cherubínmi všetci vieme, že manžel ti zaplatil minilifting! A prečo si povedala, že si štíhla, lebo ješ normálne, ale veľa športuješ, a pritom fitnesko a obložený chlebíček si nevidela roky? Čitateľky oblbneš, ale tam hore...
ČASŤ DRUHÁ: TROCHU VÁŽNEJŠIA
Približne viem, o čo ide v živote vám. A o čo vám ide v kontakte s inými ľuďmi?
O nič. Mám pár kamarátok, rodinu, a tak nemám čas pestovať iné vzťahy. Pravdupovediac, vystačím si sama. Po pár slovách zistím, s kým mám do činenia, a podľa toho sa zariadim. Ale, našťastie, už sa nemusím stretávať s nepríjemnými ľuďmi. To je veľká úľava... Najlepšie chvíle trávim sama v saune, na kozmetike alebo u mojej kaderníčky Moniky. Rada sa rozmaznávam a rada nakupujem. Milujem chodiť behať a s kamarátkami na angličtinu. To sú rokmi vybudované rituály ako čistenie medzizubných priestorov zubnou niťou.
Myslíte si, že prebúdzate v mužoch záujem?
Žiaľ, nemyslím si to. To nie je veľmi povzbudzujúce, však? Keď sa na mňa niekto zahľadí, vždy sa zľaknem, že mám sukňu zastrčenú v nohavičkách, ako raz v lete na zastávke. Nenápadné signály zrejme prehliadam a tie skutočné som zaregistrovala iba v Taliansku, kde sa ma malý, mladý a rapavý predavač melónov pokúšal chytiť za prsia. To bolo super.
Keď partnera, tak rovnako starého, ako ste vy, výrazne mladšieho alebo výrazne staršieho?
Detail, že som vydatá, a teda partnera už mám, budeme v tejto chvíli pokladať za nepodstatný? Dobre. Tak určite netúžim mať výrazne mladšieho partnera.
Prečo?
Lebo by si to vyžadovalo zvýšenú námahu s vlastnou údržbou. A to by ma nebavilo. Navyše - ako môže mať taká mladá herečka, ako som ja, výrazne mladšieho partnera? Veď to by musel byť rovesník mojej štrnásťročnej dcéry!
Vedeli by ste nadviazať priateľstvo na život a na smrť?
Áno, ale asi by to musel byť veriaci človek. Nehovorím iba o katolíkoch, ale o všetkých, ktorí veria, že ich niečo presahuje. Zo skúsenosti viem, že taký človek má väčšinou pokoru aj veľkorysosť. Alebo sa o to aspoň snaží.
Riadite sa desatorom?
"Nobody is perfekt!" povedala by som. Na druhej strane, potrebu zdokonalenia sa, zlepšenia či polepšenia, tú predsa máme v sebe všetci, len sme často leniví rozvíjať ju.
Ako reagujete, keď vám niekto ublíži?
Nijako, vôbec ma to netrápi. Len zúrim. Veď napokon to vraj nie je moja, ale jeho kauza. To on sa bude musieť za svoje skutky zodpovedať, nie ja. Ale aspoň ho dobre poohováram a snažím sa ho pri najbližšej príležitosti ponížiť. Veď aj ja som iba slabý človek. Odpúšťam, ale nezabúdam.
Myslíte, že sa naozaj budeme zodpovedať za svoje skutky?
Aký by mal život zmysel, keby sme ním mohli preplávať len tak? Len nejaké školy, muž, odporné deti a šup do masového hrobu! Život určite nejaký zmysel má, a ak ho máme nájsť v utrpení, tak tá šanca tu bola a stále je...
O čo konkrétne sa momentálne usilujete?
O to, o čom celý čas rozprávame - aby som sa necítila ukrivdená, aby som si nepestovala pocit, že mi všetci ubližujú, aby som myslela pozitívne.
Aj na ostatných máte podobne zásadné kritériá ako na seba?
Odpoviem slovami mojej dcéry Ivanky: "Mama nikdy nestráca čas s ľuďmi, o ktorých dopredu vie, že z nich nič nebude." Tým chce to nevinné dieťa povedať, že ja už nemám záujem o konverzáciu kvôli konverzácii. Povinne sa s ľuďmi stretávam a rozprávam z pracovných dôvodov. Inak dávam prednosť stretnutiam s ľuďmi, s ktorými mám podobné názory, humor, porozprávam sa o maličkostiach, hlavne, aby to nebola strata času. Napríklad spájam hodinu angličtiny s príjemným klábosením. Tam sa stretávam s angličtinárkou Oľgou, ktorá zachraňuje utečencov a mladého amerického evanjelického farára, alebo s angličtinárkou Ivanou, ktorá má rovnaký svetonázor ako ja (Benetton a Sisley), nepovažuje topánky za sedemtisíc za drahé, ale za kvalitné, a takisto nemá sociálne cítenie a súhlasí s útokom na Irak.
Kde je v tom všetkom vaše manželstvo?
Je tam, nebojte sa. Ale aj manželstvo je len práca a povedala by som, že ťažká práca. Na manželovi, samozrejme. Treba v sebe objavovať nepoznanú toleranciu, vieru a dobrotu a rozoznať, čo je dôležité a čo nie. Pred niekoľkými rokmi som si myslela, že najdôležitejšia je práca a peniaze. Aj teraz si to myslím. Ale keď je po kariére, aj rodina je fajn.
Nie je trochu ťažké žiť pod stálou kontrolou samej seba? Na svete sú nielen silné, ale aj slabé ženy. Treba ich za to odsúdiť?
Nechcite odo mňa, aby som rozdávala rady. Aj vo mne spí malé dievčatko a plače. Ale nebojím sa.