close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

-Rozhovory s Miškou

Michaela Čobejová - Kamila

3. května 2008 v 12:53 | ...
1.Seriál Ordinácia v Ružovej záhrade: "Seriály z lekárskeho prostredia patria medzi najobľúbenejšie. Dúfam, že aj tento bude mať u divákov úspech."

2.Čím ma zaujala moja postava v Ordinácii: "Je veľmi empatická, súcitná, láskavá k ľuďom. Je to pozitívna postava mali by ju mať ľudia radi. Myslím si, že postava sestričky mi sadla dobre. Je veľmi blízka môjmu naturelu."


3.Sledovanie TV seriálov: "Doteraz som seriály nesledovala, ale keď som dostala túto ponuku začala som pozerať hlavne tie české."

4.Film, ktorý môžem vidieť aj stokrát: "Spoločne s 15-ročnou dcérou si nikdy nenecháme ujsť Denník Bridget Johnsovej, absolútne kultový film. Citujeme si z neho niekoľkokrát denne, napr. Strčil ti už kurva ten svůj posranej jazyk do huby... A ešte jeden film máme s dcérou obľúbený, musíte brať do úvahy, že nie sme veľké intelektuálky, je to film Pravá blondínka."

5.Postava, ktorá mi dala zabrať: "Všetky postavy mi dali zabrať, skôr by som povedala, že niektoré menej, niektoré viac. Najviac však dáva hercovi zabrať postava, s ktorou nevie nájsť spoločné body, čo sa týka hercovej osobnosti alebo prirodzenosti."

6.Herecká spolupráca, na ktorú nezabudnem: "V poslednom čase bolo pre mňa zásadné stretnutie s Martou Ferencovou, ktorá režíruje Ordináciu. Po niekoľkých rokoch človek, s ktorým si veľmi dobre rozumiem. Ľudia, na ktorých sa nezabúda však prichádzali v rôznych etapách mojej hereckej kariéry, ako napr. pán Strnisko, Vajdička, Mikulík, Polák, všetky stretnutia s kolegami boli jednoducho úžasné."

7.Obľúbený herec: "Nedá sa povedať, že by som mala niekoho obľúbeného. Film vnímam skôr v globále, či je dobrý, ako celok alebo nie. Niekedy sa totiž môže stať, že herec, ktorý je úžasný za akýchkoľvek okolností sa ocitne v strašnom filme."

VÁŠ SVET: Herečka Michaela Čobejová: Som úplný askéta

3. května 2008 v 12:43 | ...
KEDYSI vraj bola hysterka a nerváčka so sklonom k neriadenému spôsobu života, dnes kupuje biopotraviny. Michaela Čobejová, herečka, producentka i scenáristka, ale takisto sestrička Kamila zo seriálu Ordinácia v ružovej záhrade, žije naozaj ukážkovo. Energiu čerpá z kabaly, katechizmu, budhizmu... Zvládla by povinnosti sestričky aj naozaj?
Čo vám robí najväčšie problémy v "seriálovej" ambulancii?
- Najzložitejšie je zladiť odber krvi s rozprávaním. Jedno alebo druhé samostatne by som zvládla, ale spolu je to problém. Ešte nemám dosť praxe.
Na svoju rolu sestričky Kamily ste sa pripravovali v reálnej gynekologickej ambulancii. Nemali ste občas pocit - toto nezvládnem, odpadnem?!
- Nie. Chodila som na špeciálne školenie, tam som sa naučila všetky zručnosti, ktoré sestrička musí ovládať. Dnes už by som vedela pichnúť aj injekciu.
Nie je vám zle ani pri pohľade na krv?
- Kedysi mi to naozaj robilo problémy, dnes už nie.
Aká ste pacientka? V tom reálnom živote. Cítili ste niekedy úplnú bezmocnosť?

- Keď je človek chorý, vždy je bezmocný. Vtedy je dôležité nájsť lekára, ktorý vám vyhovuje nielen odbornosťou, ale aj prístupom a musíte mať k nemu dôveru. A to sa mi zatiaľ podarilo, takže ten pocit bezmocnosti nebol taký intenzívny.
O vás je však známe, že o svoje zdravie sa staráte. Takže v koži pacientky zrejme nebývate často...
- Behávam v prírode. To mi najviac vyhovuje, lebo vtedy som sama a môžem si usporiadať myšlienky. Je to pre mňa aj forma meditácie.

Michaela Čobejová – život v pohode

3. května 2008 v 12:39 | ...

Michaela Čobejová patrí k hereckej generácii, ktorá začínala svoju profesionálnu dráhu práve v prelomovom období. Svoju prvú divadelnú rolu dostala na základe konkurzu v revolučnom roku 1989. Bola to postava Cecille v hre Nebezpečné vzťahy v réžii s pánom Strniskom. Hra mala premiéru až v januári 1990, keď sa politická atmosféra trochu upokojila a divadlá začali znova fungovať. Vzápätí prichádzali ďalšie ponuky v hrách Calligula, Divá kačka, Na skle maľované, ďalej z Novej scény - Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Tango. To všetko bolo ešte počas štúdia na VŠMU. V 4. ročníku prišlo dieťa, štátnice a vzápätí ponuka hrať v Činohre SND. Z filmových postáv to bola Pavlínka z "...kone na betóne", inscenácie Kaviareň Lýra, Jakubov rebrík, Belisa, Koniec hry... atď. Hlas Michaely Čobejovej je dobre známy aj z dabingu. Prepožičala ho napríklad obľúbenej seriálovej postavičke - mladej čarodejnici Sabrine. V súčasnosti sa teší na prácu s Emilom Horváthom, s ktorým v blízkej budúcnosti začne skúšať poľskú hru Štvrtá sestra.

Akú úlohu zohráva vo vašom živote rodina a akú práca? Darí sa vám udržať tieto dve oblasti v rovnováhe?
Vydávala som sa pomerne skoro a vtedy som neustále čelila otázkam typu, aké je to pre herečku, keď sa vydá taká mladá. Ale teraz, keď som už o niečo staršia a kolegyne v mojom veku sú väčšinou ešte slobodné a bezdetné, vidím to ako veľkú výhodu. Mám desaťročné dieťa a všetky veci, ktoré sa týkajú rodinného života, už mám vybudované.
Je to už za mnou a teraz mám pokojný život. Najhektickejšie bolo obdobie, keď sa narodila dcéra Ivka. Po pol roku som nastúpila do práce, skúšala som v divadle a popritom sme prestavovali dom.
Vtedy to bolo také, že mi elektrické vedenie začalo horieť v stene, vodovodného potrubia sa stačilo dotknúť a hneď začala striekať voda. Vo vyše 75-ročnom dome bolo treba vymeniť úplne všetko, od kúrenia cez plyn, elektrinu... Vybúrali sme aj nejaké priečky. Z domu sme vynosili deväť veľkých kontajnerov odpadu. To všetko bolo naraz - malé dieťa, práca, prestavba. Dom postupne rekonštruujeme doteraz, ale tie hlavné veci už máme za sebou a teraz sa sústreďujeme na to príjemnejšie - zariaďovanie; niekde treba ešte dokončiť dlážky, dvere a pod.

Dom so záhradou považujú mnohí ľudia za vysnívaný ideál domova. Je to tak? Naplnili sa vaše predstavy z detstva?
Áno, je to tak, každému to odporúčam. Moja babička vždy hovorievala, že dom je dom a nula plus nula je vždy nula. Na to vždy myslím, keď idem ráno do záhrady. V centre som o pár minút. Jediná nevýhoda je, že stojí v záplavovej zóne, takže počas letných záplav sme sa triasli. Ak by sa bol Dunaj vylial, jedným z prvých postihnutých miest by bol náš dom - teraz, keď sme ho ledva dokončili...

Michaela Čobejová: Vrešťala som od radosti, že žijem

3. května 2008 v 12:35 | ...
Rada vtipkujete. Skúsme teda niektoré vaše výroky podrobiť malej previerke. Keď nakupujete, tak zásadne v Sisley a Benettone. Je tak?
To som povedala?
No, povedali ste, že máte rovnaký svetonázor ako vaša angličtinárka - teda Sisley a Benetton.
Nakupujem tam, kde sú obchody. A obchody sú v Auparku a Poluse a tam je Sisley a Benetton. Sú to značky, ktoré sú veľmi bežné, ľudia ich normálne nosia, takže si ich kúpim. Vo výpredaji.
Topánky za sedemtisíc korún považujete za kvalitné, nie za drahé.
Topánky za sedemtisíc si nekupujem. A keby som si ich kúpila, tak čo? Keď na to mám, alebo keď na to má niekto iný, nech si kúpi hocičo, je to úplne jedno. Radosť z topánok považujem za rovnocennú radosti z počúvania vážnej hudby alebo z práce v záhrade, z pestovania marhúľ. Človek má robiť veci, s ktorými vnútorne súhlasí, ktoré ho obohacujú a tešia. Nákup drahých topánok medzi ne určite patrí.
Vie váš humor oceniť manžel alebo ho to skôr vytáča?
Musíme sa baviť o manželovi?
Znamená to, že už nijaká zmienka o vašom manželovi nesmie padnúť?
Už sa o ňom toľko popísalo. Je známy nábytkový dizajnér. Prečo sa o ňom rozprávať? Je to rozhovor so mnou.
Jedna otázka sa mi predsa len tlačí na jazyk. V istom rozhovore ste povedali, že okrem iných vecí, ktoré ste v živote chceli zmeniť, ste raz dostali chuť vymeniť aj manžela. Bola to pravda alebo zase len váš humor?
No určite to bol humor, lebo obaja máme na rodinu konzervatívne názory.
Takže o manželovi už ani slovo?
Neviem, čo vás o ňom môže zaujímať.
Napríklad, či naozaj trpí migrénou.
Vy ste asi čítali môj rozhovor v istom ženskom magazíne.
Nebudem tajiť. A dobre som sa pobavila.
Od jednej čitateľky som dostala dojímavý list, že sa jej rozhovor veľmi páčil a že si ho niekoľkokrát čítala, tiež ju veľmi pobavil. Som odchovaná na Denníku Brigite Johnsovej a Pravej blondínke. Mám rada takýto humor.

Michaela Čobejová: V divadle kamarátstvo neexistuje

3. května 2008 v 12:31 | ...
Sú tam samé intrigy! Ostrieľaná herečka Michaela Čobejová si napriek dlhým rokom pôsobenia v divadle žiadnu blízku kamarátku nenašla. Prečo? Aj o tom hovorí v rozhovore pre týždenník STAR.
Stojí za vaším už roky atraktívnym výzorom príroda, alebo je to skôr otázka akejsi sebadisciplíny?
Za tým je veľmi veľa prachov a námahy. Ja sa za peknú nepovažujem. Keď som prechádzala zložitým obdobím puberty, mala som mínus štyri a pol dioptrie, všelijaké kozmetické nedostatky na tvári a trochu som bola pri sebe. No keďže som ctižiadostivý človek, tak som začala napríklad tým, že som si kúpila kontaktné šošovky, také úplne tvrdé a prvé, čo vyrábali, len preto, aby som nemusela nosiť okuliare. Rvala som si ich do očí, a aj napriek bolesti, slzeniu a nepohodliu som to vydržala. Takže komplex ku komplexu a neustále zlepšovanie sa odrazilo. Osobne si myslím, že každá žena môže byť krásna, je to len o vytrvalosti a vôli nevzdávať sa.
Keď tvrdíte, že máte krásu do veľkej miery vydretú, čo všetko absolvujete pre jej udržanie?
Pravidelne chodievam behávať. Aj dnes ma pri behaní zastavili takí dvaja opití chlapci a kričali na mňa: Dobrá si, na čo to robíš? Však si dobrá! Keď som na nich celá upotená a lapajúca po dychu závistlivo zazerala, ako tam celí šťastní pofajčievajú a popíjajú nejaké čučo, myslela som na to, aký význam má v živote takto sa trápiť. Čo už... Šport je jeden z výrazných omladzovačov. A čo sa týka stravy, keďže dcéra ma alergiu na chemicky upravované potraviny, kravské mlieko, šunky a citrusy, som nútená tráviť každú voľnú chvíľu na salaši nakupovaním ovčích syrov. Jesť pravidelne ma naučili v jednom veľmi drahom "schudzovacom" centre, kde som sa trikrát týždenne dobrovoľne spovedala zo stravy. "Tak, pani Čobejová, čo sme papali?" Keď som sa priznala, že som po predstavení zjedla dva rožky (zjedla som päť...), tak nasledovalo prísne pokarhanie s následným pocitom viny. Získala som tam takú psychickú úchylku, ktorá sa prejavuje tak, že keď sa vidím v Ordinácii v ružovej záhrade, je mi úplne jedno, ako hrám, sústredím sa na to, či tam nie som tlstá, stará a vráskavá. A som! (Smiech.)
Je pravda, že ste niekedy využili aj služby korektívnej plastickej chirurgie?
Podstúpila som akurát operáciu očí, ktorá dopadla výborne a dnes už žiadne šošovky nosiť nemusím. Čo sa týka estetickej chirurgie, mala som jazvu po slepom čreve a nevyzeralo to pekne... Tak som si ju dala odstrániť. A na základe tohto vzniklo množstvo dezinformácií o tom, že som sa dala plasticky pozlepšovať. Ale čo mám skutočne zlepšené, to je tajomstvo.

Michaela Čobejová: Keď sa ma boh opýta...

3. května 2008 v 11:31 | ...
Narodila sa v znamení Blížencov, čo znamená, že má viacero podôb, pričom každá je pravdivá. V tomto rozhovore sú zachytené dve - tá vtipná, pohotová a vysmiata, pre ktorú nič v živote nie je dostatočne vážne, a vážna, hĺbavá, sústredená až prísna, ktorá odmieta prebehnúť životom len tak, pre zábavu.
ČASŤ PRVÁ: ZÁBAVNÁ

Takmer vždy, keď sa stretneme, spomínate babičku. Prečo?


Babička ma veľmi ľúbila a hovorila mi Barunka. Spomienka na babičku ma vždy dojíma, takže neviem, či sa to hodí do časti "zábavná". Pamätám si ju, ako skoro ráno sedávala na vysoko ustlatej posteli a háčkovala. Len drobnosti. Záclony, kompletné stolové prestierania a tak podobne... Ja sama som chodievala obháčkovaná ako nemecký vianočný stromček z devätnásteho storočia. Keď som na ňu z postieľky pozerala, predstavovala som si, že má háčkované aj nohy. Babička trpela na kŕčové žily a tie ma strašne fascinovali. Bola som presvedčená, že si ich v niektoré skoré ráno sama vyrobila, aby boli zaujímavejšie.

Akú rolu hral vo vašom detstve dedko?


Opapa, mimochodom veľký fešák s fúzmi a krásnymi zubami, so záľubou v kartách a červenom víne, riaditeľ lesov, prísny a múdry muž, s režimom, podľa ktorého sme si mohli nastaviť hodinky, mi zomrel, keď som mala trinásť a v kukurici som prežívala svoju prvú platonickú lásku. Ale s babičkou som bola ešte aj roky po tom. Našu rodinu som vnímala ako ženskú a ženské vplyvy si pamätám najviac. Ako to inteligentne postrehol môj manžel, muži v našej rodine buď dobrovoľne umreli, alebo sa zajakávajú a pocikávajú.

Týka sa to aj vášho manžela?


Ivan je víťaz rodinnej súťaže "železný muž roka". Prvá skúška bola minimálne dvadsať minút nezdrhnúť do vane od spoločnosti mojej babičky, mamy, maminej sestry, mňa a mojej sestry. Druhá bola na prianie mojej rodiny dať sa zosobášiť v kostole. To by nebolo také tragické, keby tomu nepredchádzali babičkine rady neveste v piatom mesiaci: "Ivanko, Mišika, zapamätajte si, keď muž klope hore, chce ísť dole..." a katolícke školenie vlažne veriacich v Blumentáli, ktoré vyvrcholilo svadbou nevesty v čiernom kostýme a ženícha v kockovanom saku a bielych ponožkách (tomu sme nechceli veriť až dovtedy, kým nám ich sestra zákerne neukázala na fotke. Fakt boli biele...) Farár sa dlho nevedel zorientovať a mama bola taká šokovaná, že celú svadbu prekvapivo mlčala. Ivan mal pokazenú náladu a silnú migrénu, ktorá mu dodnes celkom nepoľavila...

 
 

Reklama